KONTAKTY  

+421 2 59370 274

 

Slovenská zdravotnícka univerzita
Limbová 12
833 03 Bratislava

  @

 kancelaria.rektora@szu.sk

Odbor mediálnej a edičnej činnosti

Kontakty >>
   

 

 

profesor MUDr. Vladimír Zvara, DrSc.
(* 22. 04. 1924, † 26.7.2012 )

 

Vladimír Zvara sa narodil 22. apríla 1924 v obci Kociha na Gemeri, okres Rimavská Sobota. Po maturite na Gymnáziu v Tisovci roku 1944, študoval na Lekárskej fakulte v Bratislave v r. 1945-1950. Po roku práce na Urologickej klinike LF UK v Bratislave nastúpil vedeckú ašpirantúru: jeden rok pracoval na II. chirurgickej klinike v Bratislave (školiteľ akademik Šiška) a dva roky na Chirurgickej klinike v Hradci Králové (školiteľ akademik Bedrna). Ako tému dizertačnej práce si vybral spojenie močovodov s črevom, s ohľadom na prínos českého chirurga K. Maydla k tejto problematike. Po ukončení ašpi¬rantúry pracoval krátko na nefrologickom oddelení IKEM v Prahe (prof. Brod) a na Urologickej klinike v Brne (prof. Neuwirth).

 

Odborný profil a všeobecná chirurgická erudícia Vladimíra Zvaru sa začali formovať už počas ašpirantúry pod vplyvom jeho prvého učiteľa akademika Šišku. Najmä však náročná a tvrdá škola akademika Bedrnu bola rozhodujúcim míľnikom pre jeho ďalšiu odbornú orientáciu. Ako už bolo spomenuté, dvojročný pobyt v Hradci Králové skončil napísaním kandidátskej dizertačnej práce O implantácii močovodov do hrubého čreva a jeho následkoch. Bola to úplne prvá kandidátska práca obhájená pred Vedeckou radou LFUK (roku 1955). V Hradci Králové získal Vladimír Zvara, okrem iného, skúsenosti aj v detskej urológii, ktorej sa systematicky venoval po návrate na Urologickú kliniku v Bratislave na Hlbokej ulici. Naliehavé problémy rozvíjajúcej sa detskej urológie boli predmetom jeho habilitačnej práce (roku 1962) a doktorskej dizertačnej práce (roku 1968). Roku 1970 vymenovali Vladimíra Zvaru za profesora urológie na Lekárskej fakulte UK v Bratislave. Roku 1981 ho zvolili za člena korešpondenta ČSAV a SAV, roku 1983 sa stal akademikom SAV a o dva roky neskôr akademikom ČSAV. V rokoch 1964-69 bol povereníkom SNR pre zdravotníctvo, v rokoch 1969-71 ministrom zdravotníctva SSR, v rokoch 1962-64 dekanom LF UK. Autor monografii O implantácii močovodov do hrubého čreva a niektorých jej následkoch (1956), Cystitída a chirurgická pyelonefritída v detskom veku (1963), Urológia pre sestry (1972) atď.

 

Pretože Urologická klinika nemala vedecky graduovaného vedúceho pracovníka, vymenovali Vladimíra Zvaru po zriadení samostatnej Katedry urológie roku 1962 za jej vedúceho. Základy modernej urológie začal prof. Zvara stavať od roku 1968, keď s malou skupinou spolupracovníkov prešiel do novej nemocnice na Kramároch. Funkciu vedúceho Urologickej kliniky vykonával až do roku 1991.

 

Za svojich spolupracovníkov si prof. Zvara vyberal ľudí schopných a ochotných zúčastňovať sa s ním na riešení zverených náročných úloh. K svojim spolupracovníkom bol náročný, kládol dôraz na ich široký odborný rozhľad a následnú hlbokú špeciali¬záciu, vytváral pre nich podmienky pre domáce aj zahraničné či študijné cesty, čo podporilo ich intenzívny odborný a vedecký rast. Nebál sa žiť na klinike a riadiť tím vysokokvalifikovaných odborníkov, ktorí v niektorých oblastiach urológie na jeho pokyn a s jeho podporou získali hlbšie vedomosti, ako sám vedúci kliniky. Takže pri odchode prof. Zvaru z postu vedúceho Urologickej kliniky roku 1991 pracovali na klinike docenti, ktorí už vtedy mali medzinárodnú reputáciu a Urologická klinika v Bratislave dosiahla úroveň uznávanú v medzinárodnom meradle. Zásluhou prof. Zvaru vyšlo z tejto urologickej kliniky 15 kandidátov vied, 7 docentov, 3 doktori vied a jeden profesor.

 

So svojimi spolupracovníkmi rozpracoval prof. Zvara širokú škálu odborných a vedeckovýskumných problémov. Okrem už uvedenej aktivity na poli detskej urológie sa zaslúžil o rozvoj chirurgie retroperitónea, zavedenie nových metód derivácie moču, chirurgiu endokrinných orgánov, najmä nadobličiek a prištítnych teliesok, zorganizoval výskum biochémie urolitiázy a výskum chirurgickej patofyziológie ochorení urogenitálneho systému.

 

Profesor Zvara sa zaslúžil o zavedenie aktívnej liečby chronickej renálnej insuficiencie pomocou hemodialýzy. Je zakladateľom programu klinických transplantácií obličiek na Slovensku.

 

Výsledky odbornej a vedecko-výskumej práce prof. Zvaru sú dobre známe doma aj v zahraničí. Jeho práce boli opakovane ocenené významnými poctami a aj čestným členstvom vo Francúzskej urologickej spoločnosti, Švédskej urologickej spoločnosti a ďalších. Je členom Akadémie der Naturforscher Leopoldina a členom redakčných rád viacerých zahraničných urologických časopisov.

 

Profesor Zvara bol jedným zo zakladajúcich členov a dlhoročným predsedom Československej a Slovenskej urologickej spoločnosti. Zahraniční urológovia ho poznajú ako zástupcu slovenskej urológie vo výboroch Európskej a Medzinárodnej urologickej spoločnosti. Vykonával mnoho ďalších významných funkcií - bol prodekanom a dekanom Lekárskej fakulty UK, predsedom Vedeckej rady a hlavným odborníkom Ministerstva zdravotníctva SR, predsedom Kolégia pre biologické a lekárskej vedy SAV, predsedom komisií pre obhajoby kandidátskych a doktorských prác v odbore chirurgia.

 

Profesor Zvara si vybral neľahkú cestu, ako klinickú disciplínu postaviť na solídnu bázu. Bol príkladom, ktorý priťahoval jeho žiakov k zodpovednej a náročnej práci. Dielo profesora Zvaru je dokladom toho, že sa mu podarilo položiť pevné základy pre to, aby sa Urologická klinika v Bratislave mohla zúčastňovať na medzinárodnom rozvoji urológie.

 

autor: prof. MUDr. Ján Breza, DrSc.

 

© Copyright 2010 Slovenská zdravotnícka univerzita v BratislavePosledná aktualizácia: 0