KONTAKTY  

+421 2 59370 274

 

Slovenská zdravotnícka univerzita
Limbová 12
833 03 Bratislava

  @

 kancelaria.rektora@szu.sk

Odbor mediálnej a edičnej činnosti

Kontakty >>
   

 

 

doc. MUDr. Tomáš KADLIC
(*29. 12. 1913, † 14. 02. 2000)

 

Narodil sa 29. 12. 1913, zomrel 14. 02. 2000 a promoval v roku 1940. Pôvodne začal pracovať na patológii, k nej a vôbec k medicíne ho priviedol strýko prof. Šubík, patológ, predstaviteľ katolíckej moderny, slovenský básnik A. Žarnov, účastník expertnej skupiny odborníkov, ktorí boli pri exhumácii poľských generálov v Katyňskom lese. Patril do prvej generácie slovenských medzivojnových intelektuálov. Príležitosť, ktorú dostali, žiaľ, nemohli využiť, ba práve za svoju angažovanosť v období po roku 1948 boli diskriminovaní. Tomáš Kadlic sa začal po druhej svetovej vojne v rámci chirurgie venovať klinickej anestéziológii na pracovisku prof. Čárskeho. Kvalifikáciu z anestéziológie získal v roku 1952, r. 1962 habilitoval ako docent s tematikou predoperačnej a pooperačnej liečby. Uviedol do povedomia princípy klinickej fyziológie dýchania, klinickej farmakológie anestetík a zásad všeobecnej intenzívnej medicíny.

 

Nestor slovenskej anestéziológie, pedagóg. Jeho prednášateľská a pedagogická práca bola neoceniteľná. Bol žiaducim vo všetkých klinických disciplínach. Ako hlavný odborník MZ SR uviedol do života 1. Koncepciu anestéziológie a resuscitácie v r. 1972, ktorá viedla k vzniku samostatných lôžkových oddelení na Slovensku. Možno povedať, že vychoval prvú generáciu kvalifikovaných odborníkov v odbore anestéziológia a resuscitácia. Mnohí z nich sa stali primámi oddelení anestéziológie a resuscitácie. Bol náročným na preukázanie vedomostí nielen pri skúškach, ale aj pri kontrolách, ktoré vykonával ako hlavný odborník. Účasť na kurzoch na Katedre a Klinike anestéziológie a resuscitácie bola jediným zdrojom nových informácií. V týchto rokoch založil tradíciu májových primárskych kurzov. Stali sa transferom nových poznatkov. Zapojil do prednáškovej práce externých pracovníkov, primárov (Lučanský, Bohuš, Kapustík, Piljarová, Cmarková, Steinerová). Možno povedať, že dvadsať rokov boli prameňom pre celé Slovensko. Odbor sa dobudoval a koncom osemdesiatych rokov nebola nemocnica bez ARO.

 

Dr. Lučanský od začiatku spolupracoval s prednostom katedry IVZ v Bratislave, docentom MUDr. T. Kadlicom. Sú známe ich vášnivé diskusie a polemiky o rôznych odborných i organizačných aspektoch odboru pri ich častých stretnutiach, ale i korektné vzťahy, vrátane návštev na svojich chatách v Tatrách a v Drienici.

 

Treba však povedať, že nemal širokú publikačnú činnosť, ktorá by odzrkadľovala jeho možnosti a jeho prednáškovú činnosť ako pedagóga. Pri ňom vyzrievali mnohí talentovaní lekári, bol náročný nielen na seba, ale aj na iných. Mnohí sa docenenia nedočkali, akoby nebol možný priestor pre ich vedecký a pedagogický rast. Stál na čele bratislavského kryštalizačného jadra, z ktorého sa sformovali prví predstavitelia odbornej spoločnosti. Podporoval vedecký a spoločenský život, mal čulý kontakt s českou anestéziologickou špičkou a cez Milana Buroša v 60. rokoch aj s Európou. Na Slovensko prichádzali prednášať anestéziologické elity (Payne, Nunn, Mayerhofer, Hesse, Gray, Ruben, Ostrjež, Ribanič). Vedecký spoločenský život zmarili augustové udalosti v r. 1968.

 

Bol predsedom Anestetickej sekcie pri Chirurgickej spoločnosti. V r. 1965 dokončili kandidátske štúdium prví anestéziológovia A. Lučanský a M. Buroš, školiteľom bol T. Kadlic. Po r. 1968 odišli elity slovenskej anestéziológie a rozptýlili sa vo svetovej diaspóre. Sú v nej také mená ako Buroš, Balla, Silvay, Ševčík a mnohí iní. Utvoril sa priestor pre vývoj detskej anestézie, kde k Ondrouchovej z KAR akad. Dérera prišiel T. Šagát, žiak T. Kadlica a dobudoval Kliniku detskej anestézie a intenzívnej starostlivosti. Jeho zásluhou je aj nadstavbový odbor so špecializačnou skúškou.

 

Vytvoril priestor pre rozvoj umelej pľúcnej ventilácie, spolupracoval s Chiranou Stará Turá. Upriamil mnohých mladých lekárov ku skupine Ing. O. Brychtu (Török, Májek, Kálig), ktorý robil vedecký výskum. Výsledky práce tejto skupiny boli v novej ventilačnej technike.

 

Udalosťou v 70. rokoch sa stalo III. Medzinárodné sympózium anestéziológov socialistických krajín v Bratislave. Veľkou cťou pre odbornú spoločnosť bola účasť Quintina Gemeza (Filipíny), prezidenta WFSA. Na jeho účasti mal veľký organizačný podiel J. Malatinský. V r. 1984 T. Kadlic odišiel do dôchodku aj z KAR, zostal na dva roky hlavným odborníkom.

 

SSAIM na pamiatku zakladateľa modernej anestéziológie a intenzívnej medicíny každoročne udeľuje medailu T. Kadlica. Od roku 2000 na každom kongrese je v úvode Memoriál T. Kadlica. V knižnici a bývalej pracovni prvého prednostu Katedry a Kliniky anestéziológie a resuscitácie v nemocnici na Kramároch na +2. poschodí bol k 5. výročiu jeho úmrtia odhalený bronzový reliéf, ktorý je darom Slovenskej spoločnosti anestéziológie a intenzívnej medicíny.
 

© Copyright 2010 Slovenská zdravotnícka univerzita v BratislavePosledná aktualizácia: 0