KONTAKTY  

+421 2 59370 274

 

Slovenská zdravotnícka univerzita
Limbová 12
833 03 Bratislava

  @

 kancelaria.rektora@szu.sk

Odbor mediálnej a edičnej činnosti

Kontakty >>
   

 

 

RNDr. PhMr. Oľga Horáková, CSc.
(*1923, † 2005)

 

Salus aegrotis suprema lex. Táto stará múdrosť sa vinula celým životom pani RNDr. PhMr. O. Horákovej, CSc., ako Ariadnina niť. Pani doktorka Horáková patrila medzi vynikajúco odborne, vedecky ale aj prakticky pripravených pedagógov našej vzdelávacej inštitúcie, s hlbokým citom pre potreby chorých.

 

RNDr. PhMr. Oluša Horáková, CSc., (1923 – 2005) položila základy novému smeru vo vzdelávaní farmaceutov pracujúcich v klinicko-biochemických a toxikologických laboratóriách nemocníc s poliklinikou. Bola to nadstavbová špecializácia Biochemická a toxikologiká analytika pre farmaceutov, nad základný špecializačný odbor Farmaceutická analytika I. stupňa. Tento smer sa neskôr preniesol aj do vzdelávania iných vysokoškolsky vzdelaných pracovníkov v zdravotníctve s názvom Toxikologické analytické metódy. Jej odborná činnosť bola prínosom aj pre novo sa rozvíjajúci odbor Laboratórna medicína.

 

Narodila sa 28. februára 1923 v Třebenicích, okres Litoměrice, v rodine lekárnika. Tu od svojho otca získavala prvé odborné skúsenosti, ale aj súcit a úctu k chorým. Po absolvovaní predpísanej dvojročnej praxe k farmaceutickému štúdiu, vyštudovala odbor farmácia pri Lekárskej fakulte Karlovej univerzity v Prahe. V r. 1948 začala Dr. Horáková študovať na Prírodovedeckej fakulte tej istej univerzity, kde v r. 1953 získala titul doktorka prírodných vied.

 

Po krátkom pracovnom pobyte v Medike v Prahe 9 prešla do Krajského ústavu národného zdravia v Plzni na Oddelenie klinickej biochémie najprv ako chemička, neskôr ako zástupkyňa primára. Krátko potom ako manžel získal miesto docenta na Chemickotechnologickej fakulte v Bratislave, rodina sa presťahovala. Dr. Horáková začala pracovať v Štátnom sanatóriu, kde okrem funkcie vedúcej lekárne ústavu, zastávala aj funkciu odbornej vedúcej klinického laboratória.

 

Na pedagogickú dráhu nastúpila v r. 1958. Bola medzi prvými odbornými asistentmi vtedy Slovenského ústavu pre doškoľovanie lekárov, neskôr Inštitútu pre ďalšie vzdelávanie lekárov a farmaceutov v Bratislave – dnes Slovenskej zdravotníckej univerzity – kde pôsobila 25 rokov až do svojho odchodu do dôchodku v r. 1982. Začala pracovať na Katedre farmácie, kde rozvíjala jej zverený odbor – farmakológiu. Tieto vedomosti, spolu s jej prírodovedeckým vzdelaním – okrem iného v r. 1964 získala hodnosť kandidáta vied – a skúsenosťami z klinicko-biochemického laboratória, boli erudovaným základom pre jej nastávajúcu úlohu, budovať nový smer vzdelávania farmaceutov, farmaceutov pracujúcich v klinicko-biochemických a toxikologických laboratóriách nemocníc s poliklinikou. Stalo sa tak po vzniku federácie v r. 1968, kedy vznikla Katedra farmaceutickej analýzy Inštitútu pre ďalšie vzdelávanie lekárov a farmaceutov. Vzdelávanie v novom smere potrebovalo školiacu bázu na výkon praktických činností.

 

Dr. Horáková preto dostala ďalšiu úlohu – túto základňu vytvoriť. Uplatnila pritom skúsenosti zo študijných ciest, z návštevy Toxikologického a informačného centra v Zűrichu vo Švajčiarsku, Štokholme ako aj z toxikologických pracovísk v Moskve, Leningrade a Kyjeve. Pracoviská, ktoré založila, akútne klinicko-toxikologické laboratórium a toxikologické informačné centrum, boli prvé a svojho druhu vtedy jediné na Slovensku. Centrum začínalo s kartotékou 7000 liečiv a priemyslových prípravkov s údajom o ich zložení, toxicite a odporúčaním terapie pre ošetrujúcich lekárov pri akútnych intoxikáciách. Stalo sa tak na pôde novootvorenej NsP akad. L. Dérera, na Klinike pracovného lekárstva, kde s pochopením a podporou vedenia kliniky začala dr. Horáková realizovať komplexnú toxikologickú laboratórnu a informačnú službu pre potreby akútnej medicíny. Podľa tohto vzoru a po výchove kvalifikovaných kádrov na IVZ, vznikali neskôr ďalšie akútne toxikologické laboratóriá na Slovensku pri oddeleniach klinickej biochémie krajských NsP a pri niektorých ústavoch súdneho lekárstva.

 

Z iniciatívy dr. Horákovej a v spolupráci s Neurologickou klinikou NsP akad. L. Dérera prof. L. Cigánkom, DrSc., sa začalo na Slovensku rozvíjať aj monitorovanie koncentrácii antiepileptík pre potreby riadenej farmakoterapie. V ďalšej spolupráci s psychiatrickou ambulanciou pre dorast sa zúčastňovala na kontrole zneužívania psychotropných liekov a ďalších návykových látok vo vybraných vekových kategóriách mládeže.

 

Popri pedagogických úlohách a aktívnej laboratórnej práci aj v pohotovostnom toxikologickom laboratóriu, zapájala sa aj do výskumnej práce, čo predstavuje zverejnenie 30. správ v zjazdových referátoch a publikáciách v odborných časopisoch. Vyzdvihnúť treba najmä vydanie jej siedmych postgraduálnych učebníc s názvom Materia Pharmaceutica so širokospektrovým obsahom zameraným na farmaceutickú aj medicínsku prax.

 

Napriek tomu, že sa k nej život zachoval kruto, ovdovela v r. 1972 a starosť o rodinu doľahla na ňu v plnom rozsahu, nestratila svoje sociálne cítenie a pracovala 15 rokov ako poslankyňa Obvodného Národného výboru Bratislava I. V rokoch 1972 - 1976 bola predsedníčkou Komisie sociálnych vecí a zdravotníctva. Pomáhala riešiť potreby mladej generácie v obvode, bola pri vytvorení predmanželskej a manželskej poradne, poradenskej služby pre dospievajúcu mládež, pri budovaní domovov opatrovateľskej služby. S postupujúcim vekom si ponechala napokon funkciu aktivistky Slovenského zväzu žien, kde sa venovala pomoci osamelým matkám. Veľkou mierou sa zasadila o vybudovanie špecializovaného Domu doplnkovej opatrovateľskej služby pre tieto matky.

 

Naplno obsiahnuť život a originalitu tejto vzácnej a nevšednej osobnosti sa v tejto publikácii nedá. Obetavá, húževnatá, statočná a nesmierne vzdelaná nielen v odbore, ktorý reprezentovala so zdravým sebavedomím, ale aj s jej vlastnou odhodlanosťou a nadšením pre veci, ktoré považovala za správne a tie správne väčšinou boli. Mala tiež neopakovateľný zmysel pre situačný humor, ktorý využívala pri modelovej výučbe toxikologických analýz, ktoré predvádzala často vystresovaným adeptom s ľahkosťou míma a odľahčujúcimi sloganmi. Dodnes nám znejú v ušiach jej povzbudivé slová: „Ja vás to naučím pani kolegyňa ako súkromný učiteľ angličtinu“. A vzápätí na to nenásilným spôsobom vysvetľovala zložité procesy organickej analýzy, ktoré skladala do pevných a logických bodov, ako horolezec prekonávajúci ťažké a nebezpečné výstupy.

 

Za všetko čo za svojho vzácneho života urobila pre zdravotníctvo, farmáciu, špecializačné i celoživotné vzdelávanie farmaceutov, jej patrí naša vďaka. Budeme sa snažiť pestovať jej zmysel pre človečenstvo, partnerstvo, odovzdávať ho ďalším generáciám farmaceutov a zdravotníckych pracovníkov.

 

autor: RNDr. Eva Truplová, CSc.

© Copyright 2010 Slovenská zdravotnícka univerzita v BratislavePosledná aktualizácia: 0