KONTAKTY  

Lekárska fakulta

Slovenská zdravotnícka univerzita
Limbová 12
833 03 Bratislava

Dekanát

+421 2 59370 350

 

Študijné odd. pre denné štúdium
+421 2 59370 948
+421 2 59370 466

 

Študijné odd. pre ďalšie vzdelávanie
+421 2 59370 361
+421 2 59370 356
+421 2 59370 560

 

Pedagogický odbor
zaraďovanie do ďalšieho vzdelávania
+421 2 59370 252
+421 2 59370 455
+421 2 59370 456
+421 2 59370 457

 

 
arrow

 
arrow

 
Oznamy LF  
 
 
Pripravované akcie LF  
 

Čo je príčinou zajakavosti dieťaťa?

Príčina, alebo príčiny zajakavosti nie sú doteraz úplne objasnené. A taktiež u každého môžu byť iné. Medzi najpravdepodobnejšie faktory, ktoré sa podieľajú na vzniku zajakavosti patria dedičnosť - až polovica detí, ktoré sa zajakávajú má v rodine člena, ktorý sa zajakáva, alebo sa zajakával, rodinná dynamika - vysoké očakávania, rýchly životný štýl, neurofyziologické faktory a detský vývin - deti s iným druhom narušenej komunikačnej schopnosti, alebo deti s oneskoreným celkovým vývinom sa zajakávajú častejšie.

 

Čo je zajakavosť?

Zajakavosť možno charakterizovať ako poruchu plynulosti reči, ktorá sa prejavuje nedobrovoľným problémom s vyslovovaním určitého slova, alebo časti slova. V odbornej logopedickej terminológii je zajakavosť definovaná ako syndróm komplexného narušenia koordinácie orgánov, ktoré participujú na hovorení, ktorý sa najnápadnejšie prejavuje charakteristickými nedobrovoľnými pauzami narúšajúcimi plynulosť hovorenia a pôsobiacimi rušivo na komunikačný zámer (Lechta, 2004).

Zajakavosť je charakterizovaná viacerými skupinami symptómov.

Prvú skupinu prejavov (dysfluencie) môžeme počuť: najčastejšie sa prejavujú opakovaním

(mamamamička), predlžovaním (mmmmamička), blokádou (pauzy v reči bez zvuku), taktiež môžeme sledovať aj iné prejavy medzi ktoré patria vsuvky (kúpila som si, áno kúpila som si nové auto), prerušenie slova (dnes je krás- (pauza) –ny deň).

Druhú skupinu prejavov môžeme vidieť – ide o prejavy nadmernej námahy pri hovorení;

pomocou nich sa dieťa obvykle snaží čo najrýchlejšie prekonať neplynulosť, ale paradoxne sú potom ešte viac rušivé (čím viac sa snaží, tým sú nápadnejšie a rušivejšie ).

Tretiu skupinu prejavov tvorí to, čo dieťa so zajakavosťou pociťuje a prežíva počas

komunikácie - ide o psychické napätie súvisiace s komunikačným procesom. Väčšinou ide o nepríjemné pocity frustrácie, rozpakov, strachu a obáv zo svojho rečového prejavu, ktoré môžu u dieťaťa vyústiť do strachu hovoriť.

 

V predškolskom veku je potrebné zajakavosť odlíšiť od vývinovej neplynulosti. Treba mať na pamäti, že skoro každé dieťa vo svojom vývine prechádza štádiom vývinových neplynulostí a preto sa netreba hneď zľaknúť, že sa dieťa začalo zajakávať. Tieto vývinové neplynulosti reči môžeme u dieťaťa pozorovať medzi 2-4 rokom, ide o prechodné obdobie neplynulej reči, ktoré po určitom čase spontánne vymizne. V tomto období dochádza k prudkému rozvoju reči a myslenia dieťaťa. V tomto štádiu môžeme hovoriť o takzvanej nerovnováhe medzi niektorými jazykovými schopnosťami (napr. slovnou zásobou, gramatickou stránkou) a rečovými schopnosťami dieťaťa.

 

Som zlý rodič, pretože sa moje dieťa zajakáva? Kde sa stala chyba? 

Rodičia často pociťujú vinu, pretože svojmu dieťaťu nevedia pomôcť. Môžete premrhať veľa času rozmýšľaním, prečo sa to stalo práve vášmu dieťaťu a čo ste mohli urobiť, aby ste tomu zabránili. Berte zajakavosť vášho dieťaťa ako fakt: neriešte otázku "kto za to môže?" ale položte si otázku "kto/čo tu môže pomôcť?" Konštruktívne je pozrieť sa na súčasnosť a budúcnosť a aktívne sa pokúsiť urobiť niečo pre zlepšenie situácie. Určite to stojí za vynaloženú námahu.

 

Nakoľko môže dedičnosť ovplyvniť zajakavosť môjho dieťaťa? 
Vedci našli niečo, čo možno považovať za genetický základ pre určité rečové problémy, ktoré môžu napokon vyústiť do zajakavosti. Dedičná je zvyčajne iba dispozícia človeka ku vzniku zajakavosti. V rodinách, kde sa takýto problém u niekoho z príbuzných vyskytol, sa aj u detí vyskytuje častejšie. Až približne polovica detí, ktoré sa zajakávajú, má v užšej či širšej rodine člena s podobným problémom. U chlapcov sa zajakavosť vyskytuje približne 4-krát častejšie ako u dievčat (je známe, že v predškolskom veku môžu vznikať rozdiely vo vývine reči a osvojovaní si jazykových schopností u chlapcov a dievčat; v tomto období rodina dieťaťa a jeho sociálne prostredie vplýva z hľadiska výchovy na chlapcov a dievčatá odlišným spôsobom).
Pravdepodobnosť, že zajakavosť u dieťaťa vymizne je väčšia vtedy, ak spomínaný člen rodiny zo zajakavosti "vyrástol" resp. došlo k jej úprave. Riziko, že sa vaše dieťa bude zajakávať sa zvyšuje, ak u člena rodiny tento problém stále pretrváva.

 

Je príčina zajakavosti v mozgových odchýlkach? 
Niektoré novšie publikácie o štruktúre mozgu a jeho aktivite prinášajú dôkazy, že v mozgovej štruktúre človeka s neplynulosťou reči môžu byť určité, veľmi jemné a sotva postrehnuteľné odchýlky, ktoré sa neprejavia v iných oblastiach života, ale práve len v plynulosti jeho reči. Iné výskumy v tejto oblasti zasa ukazujú, že zajakaví majú inak usporiadané centrá pre reč. Dodnes však nie je jednoznačne dokázané, či tieto rozdiely skutočne existujú ako príčina alebo ako dôsledok zajakavosti. Je však pravdepodobné, že na začiatku vzniku zajakavosti sa podieľa dyskoordinácia mozgových hemisfér.

 

Má dieťa, ktoré sa zajakáva nedostatok rozumových schopností?

Množstvo získaných informácií o tejto skutočnosti potvrdzuje fakt, že väčšina detí so zajakavosťou má intelekt v pásme bežného priemeru, teda
v norme. Mnohé deti s neplynulosťou reči sú veľmi bystré, niektoré výskumy hovoria o problémoch s plynulosťou reči ako "dani za zvýšenú inteligenciu".

 

Môže začiatok školskej dochádzky vyvolať zajakavosť?

Začiatok školskej dochádzky je dôležitým medzníkom v živote každého dieťaťa (prechod z aktivít formou hry k dôslednejšiemu vyžadovaniu povinností, dodržiavanie pravidiel disciplíny, zvýšené nároky na pozornosť dieťaťa počas celého vyučovania, nový kolektív v triede atď.). Väčšina detí má určité ťažkosti s adaptáciou, ale u niektorých detí pretrvávajú dlhodobejšie. Z týchto dôvodov sa môže u vášho dieťaťa v období vstupu do školy dočasne plynulosť reči zhoršiť.

 

Zajakáva sa moje dieťa pretože je ľavoruké / ľavák?

Nie; problémy však spôsobuje násilné precvičovanie ľavorukých detí na používanie pravej ruky napr. pri písaní, pri jedení a pod. V súčasnosti sú už takéto "výchovné metódy" našťastie veľmi ojedinelé. Samotná ľavorukosť však problémy s plynulosťou reči u dieťaťa nespôsobuje.

 

Vznikne u dieťaťa zajakavosť následkom nesprávneho dýchania?

Namáhavý boj dieťaťa so zajakavosťou je neraz spojený s prekonávaním spazmov artikulačného aparátu a patrí medzi najnápadnejšie príznaky fixovanej zajakavosti. Spôsobujú ju blokády v oblasti dychových svalov, kde vzniká súčasné napätie vo vdychových a výdychových svalových skupinách, takže nevzniká dostatočný tlak vzduchu v oblasti hrtanu, ktorý je potrebný na hovorenie. Zajakavosť teda nevzniká nesprávnym dýchaním, ale prerušovanie výdychového prúdu vzduchu môže byť jej symptómom.

 

Môže zajakavosť vzniknúť z napodobňovania neplynulej reči od iného dieťaťa? 

Zajakavosť nemôže vzniknúť na základe napodobňovania svojho mladšieho alebo staršieho súrodenca, či kamaráta resp. spolužiaka zo školy. Aj keď deti často napodobňujú zvláštnosti, ktoré zaregistrujú u iných detí, samotné napodobňovanie zajakavosť nespôsobuje.

 

Môže spôsobovať zajakavosť dieťaťa nejaký pridružený problém ( detská mozgová obrna, špecifické poruchy učenia resp. iný )?

Poruchy plynulosti reči sa môžu objavovať aj ako príznak iných postihnutí, narušení alebo ochorení. V týchto prípadoch ide o tzv. symptomatické poruchy reči, ktorých priebeh i terapia sú značne odlišné od "pravej" zajakavosti.
Bude dieťa trpieť týmto problémom aj v dospelosti, alebo je úplne riešiteľný?

Na túto otázku sa hľadá ťažko odpoveď, to či je zajakavosť úplne riešiteľný problém, závisí od veľa faktorov a nedá sa to zovšeobecniť. Závisí to od stupňa závažnosti zajakavosti, od správne zvolenej terapie, od individuálneho prístupu a spolupráce klienta a jeho rodiny, od prostredia v ktorom klient žije...

 

Kedy navštíviť logopéda?
Logopéda navštívte kedykoľvek, ak máte akýkoľvek pocit, akékoľvek podozrenie, že s rečou vášho dieťaťa niečo nie je v poriadku. Ani návšteva, pri ktorej vám logopéd potvrdí, že všetko je v poriadku, nebola zbytočná. Pri zanedbaní sa môže stať, že si raz budete vyčítať podiel na zajakavosti svojho dieťaťa.
V každom prípade však treba logopéda vyhľadať v prípade, ak:

 

  • vaše dieťa v 18 mesiacoch nehovorí v slovách
  • vaše dieťa v 24 mesiacoch nepoužíva dvojslovné vety
  • reč je úplne nezrozumiteľná
  • dieťa rozprávalo a odrazu prestalo
  • má strach komunikovať v prítomnosti niektorých ľudí
  • v reči dieťaťa sa objavilo nápadné a časté opakovanie slov
  • v reči dieťaťa sa objavili nápadné a časté opakovanie časti slov, neprirodzene dlhé pauzy
  • dieťa si pomáha prekonávať ťažkosti v reči neprimeranou mimikou, gestikou a rôznymi nevhodnými pohybmi
  • dieťa si začína uvedomovať svoje ťažkosti v reči

ŽIACI

 

Ako ovplyvňuje spôsob edukácie zajakavosť žiaka?

 

Môže ovplyvniť neplynulosť žiaka komunikačná situácia?

Komunikačná situácia je dôležitým faktorom, ktorý ovplyvňuje plynulosť reči. Pre zajakavé dieťa je napr. podstatné, či sa rozpráva s autoritou (pedagógom, riaditeľom školy), blízkym človekom alebo príbuzným, spolužiakom a takisto na neho vplýva aj celkové prostredie, v ktorom komunikácia prebieha.

 

Prečo sa žiak niekedy zajakáva a inokedy nie?
Ako sme už uviedli, príznaky zajakavosti môžu byť situačne podmienené: zajakavosť sa môže prejavovať cyklicky - "prichádza a odchádza".
Na túto skutočnosť môže mať vplyv osoba, s ktorou dieťa komunikuje (napríklad: rozhovor s autoritou môže u žiaka so zajakavosťou spôsobiť vyšší výskyt neplynulostí ako pri komunikácii so spolužiakom; v rozhovore s najlepším kamarátom v triede sa u neho dokonca nemusí vyskytnúť žiadna neplynulosť v jeho reči).
Na plynulosť reči takisto vplýva aj komunikačná situácia a kvalita/náročnosť informácie, ktorá ju môže následne zhoršovať alebo zlepšovať. Reč zajakavého dieťaťa bude určite plynulejšia pri odpovedi na jeho obľúbenom vyučovacom predmete alebo pri rozhovore o jeho obľúbenej téme (napríklad o futbale), než pri téme neznámej resp. nepríjemnej alebo pri odpovedi na nečakanú otázku.

 

Kedy sa nezajakáva?

Môžu existovať situácie vyžadujúce rozprávanie, ktoré fluenciu žiaka uľahčujú, napríklad: pri recitácii básne, pri hovorení učiva, ktoré žiak ovláda spamäti (napríklad: násobilka, vymenovanie dní v týždni, mesiacov v roku), pri speve, pri čítaní známeho textu. U niektorých žiakov sa plynulosť ich reči môže zlepšiť pri hraní role na školskom vystúpení alebo v dramatickom krúžku. Neplynulosť reči žiaka môže zaznamenať pokles s nižším počtom publika a môže úplne vymiznúť pri aktivitách ako sú napr. čítanie alebo unisono hovorenie (súčasné hovorenie s inou osobou/žiakom). Preto by mal pedagóg zvážiť aj využitie týchto foriem skupinových aktivít, kde sa žiak môže prezentovať pred menšou skupinou žiakov/poslucháčov. Takisto môžete využiť spoločnú/zborovú recitáciu, alebo zvážiť využitie zborového čítania - podľa vhodnosti riešenia zadanej úlohy.Môžete napríklad pripraviť žiaka na samostatné čítanie takým spôsobom, že najprv bude čítať s väčšou skupinou žiakov a postupne budete počet participantov na danej úlohe znižovať (podobným spôsobom môžete regulovať aj veľkosť "publika", ak to je z organizačných dôvodov možné). V záverečnej fáze nácviku zadanej úlohy ju môže žiak s neplynulosťou riešiť aj samostatne.

 

Mal by pedagóg otvorene rozprávať pred celou triedou o zajakavosti?

Áno, ak s tým zajakavý žiak predtým súhlasil. Napomáha to odtabuizovaniu problému medzi ostatnými žiakmi a jeho lepšiemu porozumeniu. Rozhovor o tomto probléme je zároveň účinnou prevenciou voči výsmechu. Pedagóg môže napríklad formou rozhovoru s celou triedou v rámci predmetu etickej výchovy alebo počas triednickej hodiny vytvoriť atmosféru akceptácie problému a porozumenia žiaka so zajakavosťou. Mal by však zachovať opatrnosť (pedagogickú taktnosť) a k problému pristupovať citlivo, aby nepriviedol žiaka do rozpakov a neupriamil na jeho problém nežiaducu pozornosť ostatných spolužiakov. Môžete napr. zvoliť a zadať tému na prezentáciu/referát "inakosť/odlišnosť v živote". Zajakavosť môže byť chápaná ako jedna z takýchto odlišností. Žiaci môžu hovoriť o svojich silných a slabších stránkach a vytýčiť si oblasť, v ktorej by sa chceli zdokonaľovať. K zadanej téme môžu byť prizvaní aj rôzni odborníci alebo rodičia a aj oni môžu hovoriť o rôznych odlišnostiach.

 

Ako sa zachovať keď zistím, že sa zajakavému žiakovi ostatní spolužiaci vysmievajú?

Pedagóg by mal tento problém riešiť okamžite, ak niečo podobné v triede zistí. Tento problém riešte tak, ako by ste sa zaoberali s hociktorým iným žiakom, ktorý je šikanovaný.
Pomocnou stratégiou vo zvládaní výsmechu môže byť spomínaný referát o inakosti/zajakavosti (napr. referát o slávnych ľuďoch, ktorí boli zajakaví, o tom, aké to je - zajakávať sa, a ako sa iní ľudia cítia pri zajakávaní). Tieto témy si vyžadujú obrovský pedagogický takt z vašej strany, najmä v období puberty. Ďalšou z možností môže byť vytvorenie webovej stránky o zajakavosti pre spolužiakov.

 

Mal by si žiak so zajakavosťou osvojovať cudzí, resp. ešte ďalší cudzí jazyk?
V cudzom jazyku sa neplynulosť reči žiaka dokonca nemusí vôbec objavovať, ale trvá to väčšinou len dovtedy, kým si cudzí jazyk dokonale neosvojí.

 

V čom spočíva logopedická terapia žiaka s fixovanou zajakavosťou?

Cieľom logopedickej terapie je pomôcť učiteľom, rodičom a deťom - aby ich komunikácia bola uvoľnenejšia. U niektorých žiakov môžeme docieliť plynulú reč, u niektorých reč s menšími neplynulosťami. Učitelia by mali mať na pamäti, že zmena spôsobu hovorenia je zložitý proces. Z času na čas sa môže zajakavosť objaviť vo zvýšenej miere.

 

Ako môže terapia pomôcť klientovi so zajakavosťou?

Tým, že logopéd pomáha klientovi lepšie uchopiť jeho rečový problém, klient si precvičuje a cibrí rečový prejav. Pri zlepšovaní reči začína vnímať svoj úspech v situáciách, ktorým sa predtým snažil vyhnúť a tým sa uvoľňuje stres a pocit napätia.
Psychológ klientovi pomáha lepšie sa vyznať v sebe, preberá s ním konkrétne situácie, pomáha navodiť a upevňovať zmeny v psychike, podporuje klienta pri stotožňovaní sa so sebou samým a tým ku skvalitneniu života a autentickému prežívaniu seba.
 

© Copyright 2010 Slovenská zdravotnícka univerzita v BratislavePosledná aktualizácia: 14.01.2022